Ako som v Tesle začínal
Malina alias Lišák:
Nastúpil som do podniku v roku 1980, hneď po vyučení. V rámci praxe sme v treťom ročníku chodili na prax priamo do výroby a boli sme rozdelení na jednotlivé oddelenia.Takže výrobné priestory sme už dôverne poznali. Ja som vtedy pracoval na oddelení u vedúceho Hájka. V tom čase sa vyrábali na tomto úseku rádia 441A-4 Eminent. Bol to stolný rádioprijímač v plastovej skrinke, vybavený už pásmom VKV 2, vravelo sa tomu aj ako západná norma. Ako učni počas praxe sme vykonávali rôzne pomocné práce ako napríklad oprava spájkovačiek, vŕtanie skriniek, mechanické opravy, skladanie prijímačov do skriniek a pod. Ešte musím spomenúť, že sa pracovalo na smeny, čiže ráno od 6.00 do14.30 a druhá smena od 14.00 do 22.00. V čase od 14.00 do 14.30 boli naraz na dielni obe smeny. Majstrami boli Silvester Blažo a Ján Pavlišin , pre druhú smenu Štefan Jurka.
Jurka bol majster diktátor, ktorý vládol svojej smene pevnou rukou . Bol mohutnej zavalitej postavy, s hustými čiernymi vlasmi a obočím, s výrazným hrubým hlasom, ktorý vzbudzoval rešpekt a autoritu. Výrazne kríval na jednu nohu, ktorú nemohol ohnúť a tak ju pri chôdzi akoby ťahal za sebou. Bol dosť vulgárny a arogantný. Ale na druhej strane mal rád ľudí, ktorí dobre pracovali a neflákali sa. Jurka mal slabosť na alkohol, a tak počas druhej smeny býval často pod parou. Zniesol veľmi veľa alkoholu a jeho opilosť sa prejavovala na jeho hlase. Vtedy len mumlal ako medveď a nebolo mu vôbec nič rozumieť. Na dielni mali byť pre každú smenu majstri dvaja, ale Jurka nikoho nechcel a platilo to aj naopak. Žiadny majster s ním nevydržal byť v partii. A tak to dlho ťahal sám.
Keď sme skončili školu, čakali sme, že dostaneme už odbornejší flek, ale nestalo sa tak. Robili sme stále len práce mechanického typu a zaskakovali za chýbajúcich pracovníkov. Keď som išiel do roboty, nikdy som nevedel dopredu, čo budem v ten deň robiť a na aké pracovisko ma v daný deň pridelia. Po polroku sa situácia zmenila, odchodom niektorých pracovníkov z podniku sa uvoľnili odbornejšie miesta a konečne sme sa dostali k lepšej práci. Výroba počas roka bola dosť nepravidelná, počas roku boli prestoje spôsobené nedostatkom materiálu čo sa v závere roka dobiehalo nadčasmi, alebo pracovnými sobotami. Najviac bola paralyzovaná výroba nedostatkom otočných kondenzátorov, ktoré sme odoberali z Poľska. Bolo to v období poľských štrajkov a vtedy výroba stála dva mesiace. Do roboty sme chodili len zabiť čas. Ženy si nosili do roboty štrikovanie, časopisy, knižky a chlapi hrávali karty alebo šach. No bola to radosť chodiť do práce. Horšie to bolo ale s platom, ktorý bol veľmi nízky, neboli žiadne prémie a dostávali sme len základný plat.