Nedávno  mi prišiel príspevok zo zahraničia, od p. Dušana Beňu, ktorý pracoval v šesťdesiatych rokoch v Tesle Bratislava, a dnes si rád spomína na svoje prvé pracovné skúsenosti. Preto sa rozhodol podeliť sa so svojimi spomienkami a napísal mi príspevok, ktorý po malých úpravách zverejňujem. Na úvod pripomínam, že p. Beňa  v zahraničí získal vysokoškolské vzdelanie, získal niekoľko diplomov a neskoršie dokonca učil a prednášal na Univerzite.

Preto aj hneď na úvod mu chcem poďakovať, že nezabudol na svoju vlasť a na svoje začiatky, ktoré začali práve na odbornej škole OU TESLA. Spomína si aj na svojich učiteľov a majstrov odborného výcviku ako aj na svoje pôsobenie v podniku TESLA Bratislava:

Dušan Beňa :   

V rokoch 1962 - 1965 som sa vyučil v OU Tesla Bratislava. Spomínam si predovšetkým na Plška, Hirmana, Olajoša a Streleckého . Boli vynikajúci a dali mi dobré základy v elektrotechnike. Koncom druhej triedy nás hodili do výroby, na produkčné linky výroby rádioprijímačov. Mne pripadla úloha oživovať rádia - teda zistiť problém, keď rádio nefungovalo. Nájsť chybu a opraviť. Vyrábal sa prijímač Akcent a bolo to pekné kabelkové rádio.

Táto práca bola náročná, pretože 40 - 50 % rádií z linky prichádzalo úplne nefunkčných. Bola to dobrá fuška zistiť, kde je chyba a čo treba opraviť a samozrejme dodržať produkciu výroby. Majstri, na krorých si spomínam boli Slezák, Hruška a Jurka. Vedúci bol Hájek. Prví dvaja boli dosť skúsení, Jurka bol vtedy ako sa hovorí "zelenáč", ale O.K. Kvalita jednotiek, ktoré prichádzali na oživovanie bola dosť pofidérna a dodnes neviem prečo tam bolo toľko zlých súčiastok...

V roku 1968 som odišiel do Rakúska a tam som vo Viedni pracoval v kompanii Kapsch and Sohne. Vyrábali sa tam televízory a úrovňou to bol podobný podnik ako TESLA Bratislava. Teda dobrá morálka a dobrá organizacia práce. Ale zmätkov bolo oveľa menej !!! (Kapsch and Sohne  tiež distributovali GoldSpot rádia - ktoré boli len premenované rádia Monika,  vyrabané v Tesle Bratislava. Rozdiel bol len vo VKV). 

Potom som odišiel do USA a Canady a rozšíril som si vzdelanie. Získal som niekoľko diplomov a začas som učil na  University of Windsor, Microcomputer Design. Kompania, kde som pracoval viac nez 27 rokov,
robila komputer - kontrolované laserove systémy pre automobilky (Chrysler, GM, a tiez Europske; Process Control Monitoring Systems).  Ja som bol jeden z designerov.

Tesla mi teda dala dobrý štart a ako podnik bola vtedy celkom solídna. Bez začiatkov v Tesle by som sa asi tak ďaleko nedopracoval. Dnes je meno Tesla používané elektrickou automobilkou v USA (US Tesla museli vyjednať toto s Európskou originalnou Teslou).

Škoda, že sa Bratislavská Tesla neudržala...

Malina alias Lišák:

Nastúpil som do podniku v roku 1980, hneď po vyučení. V rámci praxe sme v treťom ročníku chodili na prax priamo do výroby a boli sme rozdelení na jednotlivé oddelenia.Takže výrobné priestory sme už dôverne poznali. Ja som vtedy pracoval na oddelení u vedúceho Hájka. V tom čase sa vyrábali na tomto úseku rádia  441A-4 Eminent. Bol to stolný rádioprijímač v plastovej skrinke, vybavený už pásmom VKV 2, vravelo sa tomu aj ako západná norma. Ako učni počas praxe sme vykonávali rôzne pomocné práce ako napríklad oprava spájkovačiek, vŕtanie skriniek, mechanické opravy, skladanie prijímačov do skriniek a pod. Ešte musím spomenúť, že sa pracovalo na smeny, čiže ráno od 6.00 do14.30  a druhá smena od 14.00 do 22.00. V čase od 14.00 do 14.30 boli naraz na dielni obe smeny. Majstrami boli Silvester Blažo a Ján Pavlišin , pre druhú smenu Štefan Jurka.

Jurka bol majster diktátor, ktorý vládol svojej smene pevnou rukou . Bol mohutnej zavalitej postavy, s hustými čiernymi vlasmi  a obočím, s výrazným hrubým hlasom, ktorý vzbudzoval rešpekt a autoritu. Výrazne kríval na jednu nohu, ktorú nemohol ohnúť a tak ju pri chôdzi akoby ťahal za sebou. Bol dosť vulgárny a arogantný. Ale na druhej strane mal rád ľudí, ktorí dobre pracovali  a neflákali sa. Jurka mal slabosť na alkohol, a tak počas druhej smeny býval často pod parou. Zniesol veľmi veľa alkoholu a jeho opilosť sa prejavovala na jeho hlase. Vtedy len mumlal ako medveď a nebolo mu vôbec nič rozumieť. Na dielni mali byť pre každú smenu majstri dvaja, ale Jurka nikoho nechcel a platilo to aj naopak. Žiadny majster s ním nevydržal byť v partii. A tak to dlho ťahal sám.

Keď sme skončili školu, čakali sme, že dostaneme už  odbornejší flek, ale nestalo sa tak. Robili sme stále len práce mechanického typu a zaskakovali za chýbajúcich pracovníkov. Keď som išiel do roboty, nikdy som nevedel dopredu, čo budem v ten deň robiť a na aké pracovisko ma v daný deň pridelia. Po polroku sa situácia zmenila, odchodom niektorých pracovníkov z podniku sa uvoľnili odbornejšie miesta a konečne sme sa dostali k lepšej práci. Výroba počas roka bola dosť nepravidelná, počas roku boli prestoje spôsobené nedostatkom materiálu čo sa v závere roka dobiehalo nadčasmi, alebo pracovnými sobotami. Najviac bola paralyzovaná výroba nedostatkom otočných kondenzátorov, ktoré sme odoberali z Poľska. Bolo to v období poľských štrajkov a vtedy výroba stála dva mesiace. Do roboty sme chodili len zabiť čas. Ženy si nosili do roboty štrikovanie, časopisy, knižky a chlapi hrávali karty alebo šach. No bola to radosť chodiť do práce. Horšie to bolo ale s platom, ktorý bol veľmi nízky, neboli žiadne prémie a  dostávali sme len základný plat.

Moje začiatky a spomienky na Teslu   (J.K.)

    Po skončení priemyslovky som do vojny pracoval v Tesle Valašské Meziříčí. Počas vojny som si hľadal nové zamestnanie. Môj „bažant“, ktorý sa vyučil  a pracoval v Tesle Bratislava mi povedal, že Tesla berie nových zamestnancov a môže ich aj ubytovať, nič viac mi nebolo treba.  Ako treťoročiak (mal som vojnu na 26 mesiacov) som mal volnejší režim a vydal som sa z Trnavy do Bratislavy hľadať zamestnanie.

     Na vrátnici v Tesle ma privítal vtedajší riaditeľ technickej  kontroly a ponúkol mi miesto v superkontrole radioprijímačov a ubytovanie v internáte na Pluhovej 14. Tak som stal od 3.10.1963 zamestnancom Tesly s číslom karty 1561 (alebo 1563 ?).  Po niekoľkých mesiacoch som prešiel do typovej skúšobne, kde bol vedúcim  Jaroslav Kalač, vynikajúci elektronik a dobrý človek. Neskôr emigroval a v Ríme vyštudoval na kňaza.

     Ubytovanie bolo výborné, traja „vojnoví vyslúžilci“ na izbe, 3 postele a 3 skrine, príslušenstvo. Za posteľ a výmenu bielizne sa platilo mesačne 36 Kčs, to boli časy! Správkyňou internátu bola p. Rybáriková, spočiatku s ňou boli konflikty, lebo nám chcela spolu so samosprávou dievčat  kontrolovať skrine, ale potom jej kolega pokurizoval, pochválil účes a uzatvorili sme mier.  Nezažil som to, iba počul, že tie dievčatá išli ráno duriť chlapcov z postele a odhodili prikrývku . . .     

     V šesťdesiatych  rokoch fungoval v Tesle aj závodný rozhlas, ktorý  obsluhoval kultúrny referent Augustín Pongrác a počas obedňajšej prestávky vysielal hudobné pozdravy oslávencom. Jeho najznámejšou gratuláciou jednej dievčine bola pieseň Amore, lebo ona má rada more.  

     Známou postavou bol aj vojnový veterán Otto Freištát,  ktorý predával v jedálni knihy počas obeda. Po obede si zobral náručie kníh, chodil po výrobných pásoch, diškuroval so ženami a predával knihy, aj na úver. Nič si nezapisoval, všetkých dlžníkov si pamätal a všetky knihy predal. Knihy aj dobre poznal, každému vedel nájsť v nich kadejaké pikantnosti.  Po čase ho chceli z jedálne vysťahovať do kiosku na dvore, ale vtedy sa strašne rozhorčil, že on neide do tej „Eichmann klietky“.

     Spomínam si aj na riaditeľa Tesly RSDr. (rozhodnutím strany doktora ) Janka Peceňa,  prezývaného Kopec. Údajne nútil sekretárky, aby mu titul skracovali iba na Dr.  Najznámejší prejav mal 21. augusta 1968, kedy na rampe pred skladom prehlásil, že „ak bude treba, za Dubčeka aj život dá“, na šťastie preňho to nebolo treba.  Jedinú rozumnú vec, ktorú počas riaditeľovania urobil, bolo vyasfaltovanie vtedajšieho  škvarového chodníka od Gardy k Tesle.

      Obdobie budovania socializmu prinášalo aj úsmevné príhody. V jednej dobe bolo príkazom dňa šetriť elektrickú energiu, všetci si museli dávať záväzky, koľko jej ušetria. Tak si dalo záväzok zhasínať svetlá ROH, KSS, Zväz žien, všetky odbory, strediska, dielne, BSP (brigády socialistickej práce). Po zrátaní úspor sa nakoniec zistilo, že Tesla asi bude elektrinu vyrábať.

      V neskoršom čase, pri výrobe kalkulačiek OKU101 vznikol kuriózny problém:   V Tesle Rožnov, ktorá vyrábala TTL obvody pre kalkulačku bol výpadok výroby a zásobovanie zaistilo 100 sád „kapitalistických obvodov“. Bola taká prax, že ráno dodala predvýroba dennú normu zaletovaných dosiek a opravári ich počas dňa oživovali, rozumej hľadali chybné obvody a vymieňali za nové. Ale vtedy o deviatej ráno opravári nemali čo robiť, dosky so západnými obvodmi  nemali žiadne chyby.  

     V čase, keď na východe už zúrila perestrojka, začali sa aj v Tesle realizovať  tajné voľby do ZV ROH (odborárskych funkcionárov). Mohli  sme za zástenou škrtať a dopisovať vlastného kandidáta – vec 40 rokov dovtedy nemožná). Stala sa ale „rohatým“ nemilá vec, do ZV ROH bol zvolený populárny vrátnický pes, tuším sa volal Bodrík. Sexuálne výkony tohto psa na dvore  mohlo s pobavením sledovať z okna celé osadenstvo výrobnej budovy.

Nedá  sa nespomenúť na sviatok  MDŽ, ktorý  sa počas  socializmu pompézne  oslavoval. Nebolo to ináč ani na našej dielni. Bola tradícia,  že každá  žena  v ten deň doniesla fľašu alkoholu  a muži   zase vyzbierali peniaze na kvety. Pracovalo sa len štyri hodiny a potom sa oslavovalo. Na dielňu prišiel  zablahoželať  k sviatku  osobne  riaditeľ  podniku, predseda odborov ROH a vedúci výroby. Každá žena dostala z ROH darček, väčšinu to bol buď uterák alebo drogéria. Po odchode papalášov z dielne sme  rozdali ženám  kvety, zablahoželali  im a začala sa oslava. Najlepšie  to bývalo na poobednej smene. Prácu sme skončili o šiestej večer, pospájali sme dokopy stoly a  ženy  vyložili  na  stôl  prinesený materiál. Výber bol bohatý, od vína až po rôzne destiláty. Chlapi z dielne neboli vyberaví a postupne do konca pracovnej doby  sa všetko vypilo. Potom sme si dva týždne rozprávali, kto sa viacej strieskal a čo vyviedol. Proste v ten deň sa opiť bolo IN, ako sa dnes hovorí .