Spomienka na TESLU
Moje začiatky a spomienky na Teslu (J.K.)
Po skončení priemyslovky som do vojny pracoval v Tesle Valašské Meziříčí. Počas vojny som si hľadal nové zamestnanie. Môj „bažant“, ktorý sa vyučil a pracoval v Tesle Bratislava mi povedal, že Tesla berie nových zamestnancov a môže ich aj ubytovať, nič viac mi nebolo treba. Ako treťoročiak (mal som vojnu na 26 mesiacov) som mal volnejší režim a vydal som sa z Trnavy do Bratislavy hľadať zamestnanie.
Na vrátnici v Tesle ma privítal vtedajší riaditeľ technickej kontroly a ponúkol mi miesto v superkontrole radioprijímačov a ubytovanie v internáte na Pluhovej 14. Tak som stal od 3.10.1963 zamestnancom Tesly s číslom karty 1561 (alebo 1563 ?). Po niekoľkých mesiacoch som prešiel do typovej skúšobne, kde bol vedúcim Jaroslav Kalač, vynikajúci elektronik a dobrý človek. Neskôr emigroval a v Ríme vyštudoval na kňaza.
Ubytovanie bolo výborné, traja „vojnoví vyslúžilci“ na izbe, 3 postele a 3 skrine, príslušenstvo. Za posteľ a výmenu bielizne sa platilo mesačne 36 Kčs, to boli časy! Správkyňou internátu bola p. Rybáriková, spočiatku s ňou boli konflikty, lebo nám chcela spolu so samosprávou dievčat kontrolovať skrine, ale potom jej kolega pokurizoval, pochválil účes a uzatvorili sme mier. Nezažil som to, iba počul, že tie dievčatá išli ráno duriť chlapcov z postele a odhodili prikrývku . . .
V šesťdesiatych rokoch fungoval v Tesle aj závodný rozhlas, ktorý obsluhoval kultúrny referent Augustín Pongrác a počas obedňajšej prestávky vysielal hudobné pozdravy oslávencom. Jeho najznámejšou gratuláciou jednej dievčine bola pieseň Amore, lebo ona má rada more.
Známou postavou bol aj vojnový veterán Otto Freištát, ktorý predával v jedálni knihy počas obeda. Po obede si zobral náručie kníh, chodil po výrobných pásoch, diškuroval so ženami a predával knihy, aj na úver. Nič si nezapisoval, všetkých dlžníkov si pamätal a všetky knihy predal. Knihy aj dobre poznal, každému vedel nájsť v nich kadejaké pikantnosti. Po čase ho chceli z jedálne vysťahovať do kiosku na dvore, ale vtedy sa strašne rozhorčil, že on neide do tej „Eichmann klietky“.
Spomínam si aj na riaditeľa Tesly RSDr. (rozhodnutím strany doktora ) Janka Peceňa, prezývaného Kopec. Údajne nútil sekretárky, aby mu titul skracovali iba na Dr. Najznámejší prejav mal 21. augusta 1968, kedy na rampe pred skladom prehlásil, že „ak bude treba, za Dubčeka aj život dá“, na šťastie preňho to nebolo treba. Jedinú rozumnú vec, ktorú počas riaditeľovania urobil, bolo vyasfaltovanie vtedajšieho škvarového chodníka od Gardy k Tesle.
Obdobie budovania socializmu prinášalo aj úsmevné príhody. V jednej dobe bolo príkazom dňa šetriť elektrickú energiu, všetci si museli dávať záväzky, koľko jej ušetria. Tak si dalo záväzok zhasínať svetlá ROH, KSS, Zväz žien, všetky odbory, strediska, dielne, BSP (brigády socialistickej práce). Po zrátaní úspor sa nakoniec zistilo, že Tesla asi bude elektrinu vyrábať.
V neskoršom čase, pri výrobe kalkulačiek OKU101 vznikol kuriózny problém: V Tesle Rožnov, ktorá vyrábala TTL obvody pre kalkulačku bol výpadok výroby a zásobovanie zaistilo 100 sád „kapitalistických obvodov“. Bola taká prax, že ráno dodala predvýroba dennú normu zaletovaných dosiek a opravári ich počas dňa oživovali, rozumej hľadali chybné obvody a vymieňali za nové. Ale vtedy o deviatej ráno opravári nemali čo robiť, dosky so západnými obvodmi nemali žiadne chyby.
V čase, keď na východe už zúrila perestrojka, začali sa aj v Tesle realizovať tajné voľby do ZV ROH (odborárskych funkcionárov). Mohli sme za zástenou škrtať a dopisovať vlastného kandidáta – vec 40 rokov dovtedy nemožná). Stala sa ale „rohatým“ nemilá vec, do ZV ROH bol zvolený populárny vrátnický pes, tuším sa volal Bodrík. Sexuálne výkony tohto psa na dvore mohlo s pobavením sledovať z okna celé osadenstvo výrobnej budovy.